Skutočnosť alebo zázrak?

Bolo to presne v deň mojich narodenín v roku 2011. Bol som pri sestre a dozvedel som sa , že môj jeden veľmi dobrý priateľ je veľmi chorý. Hovorím si to nie je možné, veď pred páru dňami na Silvestra sme spolu rozprávali a nič nehovoril. Hneď som mu zavolal. Nechcel rozprávať do telefónu a povedal mi, aby som prišiel. Keď som prišiel k nemu domov ostal som stáť prekvapený medzi dverami. V obývačke bolo dosť ľudí. Všetci boli smutný , niektorým ženám som videl slzy na tvári. Keď som sa dozvedel, o čo vlastne ide zatmilo sa mi pred očami, a vtedy som si uvedomil, že ak bude môj priateľ o to stáť zrobím všetko pre to, aby vyšiel z tejto zlej zdravotnej situácie, čo najlepšie. Diagnostikovali mu nádor na hlave pankreasu a na ľavej obličke. Pre nedostatok času som sa musel rozhodnúť čo je priorita. Moje rozhodnutie bolo jasné že sa budem v maximálnej miere venovať pankreasu. Ako sa hovorí všetky orgány sú súdruhovia, len pankreas je pán. Bolo mi jasné že ak sa nám nepodarí nádor zredukovať, alebo dokonca odstrániť, prebehne operácia, potom nastúpi onkologická liečba, a ak to aj môj priateľ prežije už to nebude o živote ale o živorení. Dokonca pre nás hrali ešte aj iné skutočnosti. Keď prišiel dátum , na ktorý bola stanovená operácia a priateľ išiel do Martina zmierený s tým čo ho čaká, na naše prekvapenie po vyšetreniach ho poslali domov. Výsledky boli lepšie a pán profesor, ktorý ho mal operovať musel ísť na služobnú cestu do zahraničia. Bol som rád, lebo sa nám vytvoril časový priestor aby sme pokračovali v liečbe. Tak sme znova robili denne, sedem dní. Potom bol stanovený ďalší dátum operácie, a znova div sa svete, výsledky sa zlepšovali a teraz pre zmenu nemocnica už nemala limit, lebo bol koniec mesiaca a stanovili ďalší termín. My sme znova pokračovali v liečbe sedem dní za sebou. Kaď prišiel deň „ D“ , a priateľ už po tretí krát absolvoval cestu do Martina na operáciu, vedel som že, to všetko dopadne dobre. Po predoperačných vyšetreniach, sa pán profesor rozhodol že si to ešte osobne pozrie, aby vedel ako má operovať. Napchali do môjho priateľa hadice s kamerami a na veľké prekvapenie všetkých, nádor tam nebol, a operácia pankreasu sa nekonala. Síce môj priateľ prišiel o obličku, ale bez obličky sa dá žiť ešte plnohodnotne. Nemusel absolvovať onkologickú liečbu, len je onkologicky sledovaný. Neviete si predstaviť moju radosť a radosť všetkých. som vďačný za to že mám takúto skúsenosť, lebo mi dáva možnosť s ešte väčšou vierou pomáhať druhým aj pri takýchto vážnych ochoreniach.

Čo k tomu dodať? Z môjho pohľadu len toľko. Každá choroba má svoj priebeh. Poukazuje na to, že tá cesta po ktorej sme išli doteraz, nie je tá správna cesta, že prišlo niečo, čo nás má zastaviť, prinúti nás obzrieť sa a zamyslieť. Je na nás, aké rozhodnutie zrobíme a akou cestou pôjdeme. Vždy máme právo voľby a preto si ho nenechajte vziať. Keď vás aj niečo postihne skúste sa zamyslieť a až tak konajte. Mnohí aj moji klienti si myslia že keď prídu ku mne raz tak sa všetko zmení, že odídu zdraví. No nie vždy to tak je. Záleží od ochorenia a dĺžky chorobného procesu. Mnohokrát sa pridružia aj iné signály. Tu na tomto príklade chcem poukázať na to, že každé liečenie akéhokoľvek problému, je hlavne o čase, trpezlivosti, pokore a viere. To všetko ostatné nie je až tak podstatné.

Miro