O mne

Po siedmych rokoch mojej práce, a po tom čo mi prešlo cez ruky okolo 2000 klientov, po tom s akou eufóriou a entuziazmom som začínal,s nádejou že zmením svet okolo seba, s krásnou predstavou ako idem pomáhať ľuďom v ich utrpení a ťažkostiach som dospell k smutnému záveru a konštatovaniu. Po tom čo som prečítal množstvo kníh, nasával som vedomosti, aby som to všetko vedel posunúť tým, ktorí sa ku mne obrátili o pomoc. Po mnohých úspechoch možno aj neúspechoch, som začal hľadať príčiny prečo to tak nefunguje ako by som chcel. Prečo nedochádza k procesom uzdravenia tak rýchlo ako by som si prial. Začal som hľadať chyby v sebe a v systéme mojej práce. Isteže sú veci ktoré chcem zmeniť, ale určite nie sú príčinou. K akému záveru a konštatovaniu som dospel? Že ľudia trpia strachom. Strachom ani nie tak strachom z prostredia, ľudí, alebo čohokoľvek iného, ale trpia strachom zo seba, že by skutočne museli v sebe otvoriť tú "čiernu skrinku", ktorú nosia v sebe. Trpia strachom z toho, že by museli urobiť mnohé zmeny v sebe a vo svojom živote. Pochopil som , že je to ľudská pohodlnosť, lenivosť, predsudky, ľahostajnosť. Čo ma však najviac prekvapuje, je ľudská neúprimnosť voči sebe samému, neochota urobiť akúkoľvek zmenu v sebe a vo svojom živote.

   Na druhej strane chápem. Aké má človek dostupné možnosti keď ochorie? Keď sa zle cíti? Existuje jediný legislatívny spôsob. Navštíviť lekára, nasadnuť na kolotoč vyšetrení a čakať na to čo povie lekár, aký ortieľ vyriekne. Samozrejme že mu človek verí a spolieha sa na to že aj lieky ktoré mu predpísal, pomôžu. Ja sa pýtam kde sme my? Nikde! Sme len pasívní diváci, ktorí konzumujú to, čo nám bolo predpísané a robia to čo nám bolo povedané. Sedíme a čakáme. Stav sa mnohokrát nezlepšuje. strach nám začne zvierať žalúdok, hrdlo a prichádzajú pochybnosti. Po čase zistíme, že že náš stav nilenže sa nezlepšuje, ale mnohokrát pribúdajú ďalšie komplikácie. Čo sa stane? Začneme strácať "VIERU", začneme si namýšľať:" Čo ak mám takuú alebo onakú chorobu"? A znova kolotoč  lekári, vyšetrenia, nové tabletky. Mnohokrát sa stretneme s vyjaadreniami:" Naučte sa s tým žiť, neviem či nesimulujete, mali by ste navštíviť psychiatra, a podobné výrazy". Čo tým chcem povedať? Nech sa deje vo vašom živote čokoľvek, nech príde akákoľvek choroba, zúčastňujte sa vedome procesov svojho uzdravenia a nenechajte sa len pasívne liečiť.

  Žiadna choroba sa nezjaví z minúty na minútu, ale naše telo vysiela signály už dávno pred tým. Rozpráva a jasne dáva najavo, aké má problémy. Tak ich nepotláčajme liekmi, nepotláčajme reč tela, neparalyzujme ho. Keď nevnímame jeho signály ktoré rozprávajú jasnou rečou začne nás upozorňovať najskôr jemne, potom silnejšie, bolestivejšie až nakoniec dôjde k poškodeni a kolapsu. Možno stačilo tak málo, len vnímať signály, a zaujímať sa o to ,čo to asi znamená. Viem, že mnohí nevedia ako. Rád každému kto sa na mňa obráti, vysvetlím ako sa naučiť vnímať signály svojho tela, naučiť sa im rozumieť. Toto ja považujem za skutočnú prevenciu, a podieľanie sa na procesoch uzdravenia. Naučiť sa vedome vnímať signály svojho tela a predchádzať možným ochoreniam. A keď už som chorý čo s tým. Ako dosiahnúť to, aby sa náš život skvalitnil napriek poškodeniu a danému stavu.

  A znova sa spýtam: " Čo to chce"? "NIČ"! Len sa vedome podieľať na procesoch svojho uzdravenia. Keď ochoriete a budete sa rozhodovať , čo ako ďalej , nenechajte so sebou manipulovať. Nikdy neexistuje len jedna možnosť. Vždy máme možnosť voľby.A je len na nás, akou cestou sa rozhodneme ísť. Či pôjdeme cestou liečenia, alebo cestou vedomého uzdravovania. Keď sa budete rozhodovať, dbajte na svoje pocity. Len vtedy, keď máte dobrý pocit pri voľbe akou cestou ste sa rozhodli ísť, len vtedy môžu byť uvoľnené duševné sily, ktoré budú podporovať účinky zvolenej metódy, a procesy uzdravenia.